« Všetky články

Výsledky hodnotenia samospráv za rok 2012

Zverejňujeme sľúbené hodnotenie samospráv zapojených do projektu Odkazprestarostu.sk za rok 2012. Od januára do decembra minulého roku ste cez náš portál poslali tridsiatim samosprávam 1219 podnetov, päť z nich (Prievidza, Spišská Nová Ves, Svidník, Trenčín a  Žilina) sa do projektu pridalo až v poslednom štvrťroku 2012. Obci Babín a mestskej časti Bratislava Lamač neboli v uplynulom roku zaslané žiadne podnety, ktorých riešenie by spadalo do ich kompetencie. Na  hodnotenie sme použili novú, komplexnú metodológiu, ktorá okrem úspešnosti riešenia podnetov hodnotí i úroveň komunikácie samospráv na našom portáli.

Výsledky

Prievidza, Trenčín, mestská časť Bratislava Vajnory a obec Vinodol – týmto štyrom samosprávam sa podarilo úspešne vyriešiť všetky hodnotené podnety. V rebríčku indexu úspešnosti riešenia podnetov za nimi nasledujú Trnava s 97,69% vyriešených podnetov, mestská časť Bratislava Nové Mesto s 78,6% úspešnosťou a Spišská Nová Ves s 77,27% vyriešených podnetov (graf č.1).

Ak zohľadníme i počet podnetov, ktoré boli adresované jednotlivým samosprávam, ich poradie v hodnotení sa výrazne zmení. Podľa indexu prínosu práce samospráv (graf č.2) sa najprínosnejšou samosprávou stala Trnava, nasledovaná mestskou časťou Bratislava Nové Mesto, Prievidzou a mestskou časťou Bratislava Petržalka. Mestská časť Bratislava Vajnory, i keď vyriešila všetky hodnotené podnety, sa v porovnávaní samospráv ocitla až na šiestom mieste v dôsledku menšieho počtu riešených podnetov (5) v porovnaní s väčšími samosprávami (napr. BA Nové Mesto – 55 hodnotených podnetov).

Na konci rebríčka sa nachádzajú malé bratislavské samosprávy, ktoré napriek nízkemu počtu zaslaných podnetov neriešili žiadny, a Žilina, ktorá nevyriešila ani jeden z 20 podnetov občanov.

V hodnotení kvality komunikácie vedú Prievidza, Prešov a Trenčín nasledované bratislavskými mestskými časťami Petržalka, Nové Mesto a Vajnory (graf č.3).   Podobne poradie vyzeralo i v indexe kvality a kvantity komunikácie (graf č.4). Na prvom mieste sa umiestil Prešov, na druhom mestská časť Bratislava Petržalka, nasledovaná Prievidzou. Víťazný Prešov získal svoje prvenstvo i vďaka tomu, že na každú správu odpovedá rovnakou automatickou formulkou o príslušnosti podnetu do kompetencie samosprávy a až neskôr sa vyjadruje priamo k danému podnetu. Bodovo sme ohodnotili tento postup samosprávy, i keď si myslíme, že občania Prešova by viac ocenili konkrétne odpovede na položené otázky. Posledné priečky hodnotenia komunikácie zaujali štyri bratislavské samosprávy, Dobšiná a Vinodol, ktoré na našom portáli neodpovedali ani na jeden zaslaný podnet. Žilina reagovala na dva z dvadsiatich.

Príjemným prekvapením je práca prievidzskej samosprávy, ktorá sa umiestnila v každom hodnotení medzi tromi najlepšími, i keď je do projektu Odkazprestarostu.sk zapojená len od októbra 2012.

Všetkým samosprávam ďakujeme za spoluprácu a želáme im, aby v tomto roku dokázali čo najefektívnejšie využiť všetky svoje možnosti pri riešení zaslaných podnetov a ich verejnej komunikácii.

Grafy a tabuľky s výsledkami hodnotenia si môžete pozrieť tu.

Metodológia

Cieľom projektu Odkazprestarostu.sk nie je len sprostredkovanie komunikácie medzi občanmi a predstaviteľmi samospráv, ale i objektívne hodnotenie úspešnosti samospráv pri riešení zaslaných podnetov. Občania sa na samosprávy obracajú so širokým spektrom problémov. Je zrejmé, že napríklad doplnenie chýbajúceho smetného koša a odstránenie čiernej skládky odpadov sú dva odlišné typy podnetov, ktorých riešenie nie je rovnako náročné z finančného ani časového hľadiska. Dôležitým prínosom novej metodológie hodnotenia je fakt, že nezohľadňuje len počet vyriešených resp. neriešených podnetov, ale práve i  rozdielnu náročnosť ich riešenia. Navyše použitá metodológia berie do úvahy i počet podnetov, ktoré sú adresované tej ktorej samospráve (napr. Trnava 64 a Vinodol 4), a na ich základe porovnáva samosprávy medzi sebou. To nám umožňuje priniesť komplexnejšie, objektívnejšie a prehľadnejšie výsledky.

Portál je určený na komunikáciu občan-samospráva, preto sme vnímali potrebu zahrnúť do hodnotenia i kvalitu komunikácie zo strany samosprávy. Nová metodológia hodnotenia činnosti samospráv sa teda zameriava na dve hlavné oblasti: 1) ako úspešne samosprávy riešia rôzne náročné podnety, 2) ako o ich riešení informujú verejnosť. Riešenie podnetov a komunikácia sú dve odlišné kategórie, preto boli hodnotené samostatne, no na základe rovnakého princípu.

Pri hodnotení úspešnosti riešenia podnetov boli použité iba podnety, ktoré spadajú do kompetencie samospráv a sú označené ako vyriešené alebo neriešené. Úroveň náročnosti riešenia daných podnetov je rozdielna (napríklad pokosenie trávnika na verejnom priestranstve je jednoduchšie ako odstránenie výmoľov na ceste), čo bolo zohľadnené pri hodnotení podnetov. Na základe dotazníkového zisťovania medzi samosprávami boli podnety rozdelené podľa náročnosti do piatich kategórií (ľahký, skôr ľahký, ani ľahký ani ťažký, skôr ťažký a ťažký). Úspešnosť samospráv pri riešení podnetov je vyjadrená dvomi indexmi: Index úspešnosti riešenia podnetov(IU) Index prínosu práce samosprávy (IP).

Index úspešnosti riešenia podnetov vyjadruje, na koľko percent rieši daná samospráva podnety, ktoré jej občania zaslali. Vyjadruje podiel vyriešených a nevyriešených podnetov danej samosprávy, pričom zohľadňuje ich náročnosť (graf č.1).

Index prínosu práce samospráv je komplexnejší a umožňuje porovnávať samosprávy medzi sebou, zohľadňuje náročnosť zaslaných podnetov aj ich počet. Vyjadruje, koľkokrát väčší prínos má práca danej samosprávy v porovnaní s prácou hypotetickej priemernej samosprávy (graf č.2).

Pri hodnotení kvality komunikácie sme brali do úvahy všetky podnety zaslané samospráve. Zamerali sme sa na rýchlosť odpovede samosprávy a jej vecnosť (či odpoveď obsahovala informácie o tom, kto podnet vyrieši, kedy a akým spôsobom). Samosprávy mohli v hodnotení získať i bonusové body napríklad za výnimočne rýchlu odpoveď. Obdobne ako pri hodnotení úspešnosti riešenia podnetov i pri komunikácii boli použité dva indexy, Index kvality komunikácie a Index kvality a kvantity komunikácie.

Index kvality komunikácie (IKK) vyjadruje, na koľko percent daná samospráva informuje občanov o riešení podnetov (graf č.3).

Index kvality a kvantity komunikácie (IKKK) vyjadruje, koľkokrát lepšie komunikuje daná samospráva v porovnaní s hypotetickou priemernou samosprávou, pri zohľadnení kvantity komunikácie a počtu odpovedí (graf č.4).

Monika Jankovičová

Pridať komentár