« Všetky články

Hodnotenie samospráv zapojených v projekte Odkazprestarostu.sk v období január – september 2012.

---

Autori hodnotenia: Ctibor Košťál, Monika Jankovičová, Jakub Kmeť (Inštitút SGI)
Autor metodológie: Jozef Janovský (Masarykova Univerzita, Brno)

Výsledky hodnotenia samospráv zohľadňujú podnety zaslané od januára do konca septembra 2012. Koncom januára 2013 plánujeme zverejniť výsledky za celý rok 2012. Ide o pilotné vyhodnotenie samospráv na základe novej metodológie. Samosprávy, ktoré neboli zapojené do projektu počas väčšiny obdobia, nie sú zahrnuté v hodnotení (Prievidza, Svidník, Spišská Nová Ves, Trenčín, Žilina).

Metodológia

Od začiatku projektu Odkazprestarostu.sk sme sa pokúšali o čo najkvalitnejšie hodnotenie úspešnosti samospráv pri riešení podnetov od občanov. Hlavnými kritériami boli objektívnosť, presnosť a férovosť, ktorých naplnenie narážalo na niekoľko problémov. Išlo napríklad o hodnotenie obtiažnosti podnetov, kde je zrejmé, že vyriešiť chýbajúci smetný kôš a opraviť cestu sú dva typy problémov s rozdielnou obtiažnosťou. Rovnako sme vnímali potrebu zahrnutia kvality komunikácie zo strany samosprávy. Portál určený na komunikáciu občan-samospráva musí sledovať, okrem riešenia podnetov, aj kvalitu komunikácie. Z uvedených dôvodov sa nová metodológia hodnotenia činnosti samospráv zameriava na dve hlavné oblasti: 1) ako úspešne samosprávy riešia zaslané podnety rôznej obtiažnosti, 2) ako o ich riešení informujú verejnosť.Riešenie podnetov a komunikácia sú dve odlišné kategórie, preto boli hodnotené samostatne, no na základe rovnakého princípu.

Pri hodnotení úspešnosti riešenia podnetov boli použité iba podnety, ktoré spadajú do kompetencie samospráv a sú označené ako vyriešené alebo neriešené. Úroveň náročnosti riešeniadaných podnetov je rozdielna (napr. pokosenie trávnika na verejnom priestranstve je jednoduchšie ako odstránenie čiernej skládky). Tento fakt bol zohľadnený pri hodnotení podnetov. Na základe dotazníkového zisťovania medzi samosprávami, boli podnety rozdelené podľa náročnosti do piatich kategórií (ľahký, skôr ľahký, ani ľahký ani ťažký, skôr ťažký a ťažký).Úspešnosť samospráv pri riešení podnetov je vyjadrená dvomiindexmi: Index úspešnosti riešenia podnetov(IU)a Index prínosu práce samosprávy (IP).

Index úspešnosti riešenia podnetov vyjadruje na koľko percent rieši daná samospráva podnety, ktoré jej občania zaslali. Vyjadruje podiel vyriešených a nevyriešených podnetov danej samosprávy, pričom zohľadňuje ich náročnosť.

Index prínosu práce samospráv je komplexnejší a umožňuje porovnávať samosprávy medzi sebou, zohľadňuje náročnosť zaslaných podnetov aj ich počet. Vyjadruje koľkokrát väčší prínos má práca danej samosprávy v porovnaní s prácou hypotetickej priemernej samosprávy.

Pri hodnotení kvality komunikácie sme brali do úvahy všetky podnety zaslané samospráve. Zamerali sme sa na rýchlosť odpovede samosprávy a jej vecnosť (či odpoveď obsahovala informácie – kto podnety vyrieši, kedy a akým spôsobom). Samosprávy mohli v hodnotení získať i bonusové body napr. za výnimočne rýchlu odpoveď. Obdobne ako pri hodnotení úspešnosti riešenia podnetov i pri komunikácii boli použité dva indexy.

Index kvality komunikácie (IKK) vyjadruje na koľko percent daná samospráva informuje občanov o riešení podnetov.

Index kvality a kvantity komunikácie (IKKK) vyjadruje koľkokrát lepšie komunikuje daná samospráva v porovnaní s hypotetickou priemernou samosprávou, pri zohľadnení kvantity komunikácie a počtu odpovedí.

Výsledky

Mestská časť Bratislava-Vajnory, mesto Trnava a najmenšia obec zapojená do projektu Vinodol, vyriešili všetky hodnotené podnety (graf č.1). Napriek tomu sa, podľa indexu prínosu práce samospráv, Vajnory umiestnili až na piatom mieste a Vinodol na dvanástom (graf č.2). Ide totiž o malé samosprávy, ktoré riešili menší počet podnetov (napr. Vajnory 5) v porovnaní s veľkými samosprávami (napr. Prešov 55). I z tohto dôvodu je Magistrát hlavného mesta, ktorý vyriešil len 24,47% podnetov, podľa indexu prínosu samospráv na 9.mieste, zatiaľ čo Mestská časť Bratislava-Staré Mesto vyriešila 33,90% zaslaných podnetov, ale v rebríčku porovnania samospráv sa umiestnila o dve priečky za Magistrátom hlavného mesta. Na prvom mieste sa umiestnila Trnava, nasledovaná mestskou časťou Bratislava-Nové Mesto a Prešovom (graf č.2). Najmenej úspešné samosprávy mali minimálny počet nahlásených podnetov a ani tie neriešili.

V hodnoteníkvality komunikácie sa na prvom mieste umiestnil Prešov, za ním Mestská časť Bratislava-Petržalka a Mestská časť Bratislava-Nové Mesto (graf č.3). Rovnaké poradie si samosprávy udržali aj v indexe kvality a kvantity komunikácie(graf č.4). Víťazný Prešov na každý zaslaný podnet reagoval zaužívanou (automatickou?) odpoveďou o príslušnosti podnetu do kompetencie samosprávy a až neskôr pridal doplňujúci komentár. Tento postup sme hodnotili kladne, pretože samospráva dala občanom na vedomie, že podnet zaregistrovala a bude sa ním zaoberať.  Z dôvodu veľkého počtu zaslaných podnetov (174) sa Magistrát hlavného mesta v porovnávaní kvality a kvantity komunikácie umiestnil na štvrtom mieste, i keď o riešení podnetov informoval iba na 37,68%.

Pri porovnávaní indexov prínosu práce samospráv a indexu kvality a kvantity komunikácie vidno medzi samosprávami značné rozdiely. Trnava, mestská časť Bratislava-Vajnory či Šaľa, ktoré boli úspešné v riešení podnetov, v komunikácii zaostávajú. Naopak Magistrát hlavného mesta i Ružinov si v komunikácii polepšili v porovnaní s riešením podnetov. Vyrovnanú úroveň riešenia podnetov a komunikácie s verejnosťou majú mestská časť Bratislava-Nové Mesto, Prešov a mestská časť Bratislava-Petržalka.

Po zhodnotení mesiacov október-december 2012 prinesieme komplexnú analýzu výsledkov za celý rok 2012.

Za pomoc pri spracovaní podnetov ďakujeme Romanovi Kalinovi a Tomášovi Madleňákovi.

Graf č.1

*Na koľko percent rieši daná samospráva podnety od občanov

Graf č.2

*Koľkokrát úspešnejšie rieši podnety daná samospráva, než hypotetická priemerná samospráva

Graf č.3

* na koľko percent daná samospráva občanov informuje o riešení podnetov

Graf č.4

*Ak zohľadníme kvalitu i kvantitu, koľkokrát lepšie komunikuje daná samospráva v porovnaní s hypotetickou priemernou samosprávou